22. november 2016

 

Psychická nepohoda a stres na pracovisko nepatria

Pracovný trh je čoraz dynamickejší, reaguje na rýchle životné tempo a nároky spoločnosti. Pre zamestnávateľov aj zamestnancov prináša neustále zmeny a kladie požiadavky rôznej náročnosti. Častejšie sa objavujú v pracovnom prostredí aj nežiadúce faktory ako psychická záťaž, vypätie a stres, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať psychické aj fyzické zdravie pracujúcej populácie.

Nemá pritom zásadný význam, či ide o manuálnu prácu a výrobnú sféru, administratívu, duševnú činnosť alebo riadenie pracovných tímov. Istá miera rizika existuje takmer v každom pracovnom odvetví.

 

Stres a psychosociálne riziká spôsobujú subjektívne aj objektívne činitele, napríklad zvyšovanie dôchodkového veku, neistota na pracovnom trhu, reorganizácie a znižovanie stavov zamestnancov, ale tiež nepriaznivá osobná situácia zamestnanca, neštandardné pracovné podmienky, zlé sociálne vzťahy na pracovisku, časový tlak, neprimerané nároky, zlá organizácia práce, atď. Dôsledkom býva zhoršenie výkonnosti zamestnancov, nižšia produktivita práce, zvýšenie chorobnosti, úrazovosti, absencií a fluktuácie.

 

Druhy stresu:

hyperstres – stres, ktorý prekračuje hranice vyrovnania sa so stresom, presahuje medze jeho zvládania;

  • hypostres – stres, ktorý nedosahuje hraničnú mieru preťaženia – nepresiahne hranicu zvládnuteľnosti, ale kumuláciou alebo dlhodobým pôsobením môže prerásť do hyperstresu. Býva spôsobený tzv. ministresormi – pozvoľným negatívnym vplyvom stresových situácií.

 

Každý človek sa so stresom vyrovnáva individuálne. Na niekoho určitá miera stresu pôsobí pozitívne a motivuje ho k výkonu, niekoho naopak paralyzuje a neumožní mu plnohodnotne vykonať ani bežné rutinné činnosti. Pracovný stres sa prejaví zvyčajne vtedy, keď nároky na vykonávanú prácu prevyšujú schopnosti zamestnanca zvládať ich. Stres vyvoláva v ľudskom tele reakciu, pri ktorej sa aktivuje mozog a nervový systém, nadobličky produkujú viac adrenalínu. Prehlbuje sa dýchanie, stúpa srdcová frekvencia, objavuje sa búšenie srdca a stúpa hladina cukru v krvi.

 

Ak človek nedokáže „vypnúť“ ani pri relaxe a obľúbených mimopracovných aktivitách a napríklad aj zaspávanie mu znepríjemňujú myšlienky na pracovné povinnosti, treba spozornieť. Dlhodobé pôsobenie stresujúcich podnetov v práci môže totiž vyústiť do chronického stresu, ktorý sa okrem iného podieľa aj na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, ako sú ochorenia tráviaceho systému, srdcovocievne či psychické ochorenia.

 

Istý vplyv na psychickú pohodu či nepohodu pracujúcich ľudí má aj ročné obdobie. V sychravom jesennom čase, ktorý je sám o sebe náročný na biorytmus človeka, sa môžu objavovať stavy úzkosti, podráždenosti a smútku. Skracujúce sa dni, menej slnečného svetla a tepla, prechod z letného času na zimný sú u mnohých spúšťačom tzv. sezónnej depresie. Kombináciou s psychickou pracovnou záťažou vzniká začarovaný kruh, ktorý môže mať negatívne dôsledky na zdravie. A práve preto je najmä v tomto období veľmi dôležité nájsť duševnú rovnováhu, harmonicky a v zdraví zvládnuť záverečné mesiace kalendárneho roka na pracovisku aj v súkromí.

 

Ako je možné predísť pracovnému stresu?

  • Efektívnou komunikáciou – ujasniť si, či ste správne pochopili, čo vám kolega alebo nadriadený povedal a tiež, či on správne pochopil vaše vyjadrenia;
  • Flexibilitou – v práci treba často „meniť smer“, buďte na to pripravení a skúste vnímať zmeny pozitívne; Pracovná zdravotná služba Meranie Fyzickej záťaže BOZP a Protipožiarna ochrana Školenia prvej pomoci Dni zdravia
  • Neodkladať riešenie vecí. Riešte ich okamžite a najmä konfliktné situácie a nedorozumenia bezodkladne;
  • Snažiť sa získať dôveru, rešpekt a porozumenie, budovať kvalitné medziľudské vzťahy. Dôležité je vedieť ovládať emócie;
  • Vytvárať si reálne očakávania a predstavu budúceho úspechu;
  • Dbať na ergonómiu a správnu organizáciu pracovného miesta, na kvalitu pracovného prostredia (napr. pri obsluhe technológií, práci s počítačom);
  • Zapájať sa do preventívnych programov na ochranu zdravia, ktoré organizuje zamestnávateľ a podporovať zdravý životný štýl (napr. športové hry, dni zdravia);
  • Dodržiavať správny režim práce a odpočinku. Ak sú na pracoviskách zriadené oddychové miestnosti a relaxačné zóny, využívať ich na oddych v práci;
  • Počas čerpania dovolenky alebo voľna neriešiť pracovné záležitosti (týka sa to aj používania pracovného mobilu alebo počítača).

 

Niekoľko rád pre psychickú pohodu

  • Ak je vonku zamračené, pomôžte si na pracovisku umelým osvetlením. Účinky svetla sa využívajú aj v rámci fototerapie v boji proti depresii;
  • Vyskúšajte účinky aromatických olejov (berte pritom ohľad na okolie a spolupracovníkov). Odporúča sa levanduľový olej, grapefruitová, pomarančová či citrónová vôňa, tiež vôňa vanilky a škorice;
  • Dbajte na pestrú a vyváženú stravu a dodržiavajte pitný režim. Vyberajte si kvalitné potraviny, ovocie, zeleninu, celozrnné pečivo a hydinu. Konzumujte ľahké jedlá, ktoré nezaťažujú organizmus;
  • Do jedálnička pridajte potraviny bohaté na omega-3 mastné kyseliny (ich príjem tlmí psychické a neurologické ťažkosti a pozitívnym spôsobom vplýva na srdce, mozog a nervovú sústavu). Mimoriadne vhodné a navyše bohaté na vitamín D sú ryby ako tuniak, losos, makrela a sleď. Z ďalších potravín napríklad huby, avokádo a kokos. Vitamín D priaznivo pôsobí na kosti a imunitný systém. Jeho zdrojom je najmä slnečné žiarenie, a preto v jeseni a zime trpíme jeho nedostatkom;
  • Zabezpečte si prísun ďalších dôležitých vitamínov, najlepšie prirodzenou formou z potravín, ovocia a zeleniny. Vitamín C posilňuje imunitný systém a odolnosť organizmu proti infekciám. Významným zdrojom sú napríklad citrusové plody, kapusta a brokolica. Kyselina listová (zo skupiny vitamínov B) pomáha v prevencii mnohých ochorení. Pri jej nedostatku sa objavuje slabosť, extrémna únava a spavosť. Hlavným zdrojom je špenát, biela kapusta, karfiol, brokolica, zemiaky, mrkva, strukoviny, pečeň, vaječné žĺtky, celozrnné obilniny, atď.;
  • Doplňte do organizmu železo, nachádza sa napríklad v červenom mäse či vajíčkach
  • Ráno vyskúšajte napr. rozmarínový čaj, ktorý účinne rozprúdi krvný obeh;
  • Pokúste sa prestávky vpráci tráviť aktívne, napr. krátkym prechádzaním a uvoľňovacími cvikmi. Fyzická aktivita vyvoláva dobrú náladu a pocit uvoľnenosti. Na pravidelný pohyb nezabúdajte ani doma.

 

Problematika psychickej pracovnej záťaže je rozsiahla a pomerne náročná. Je zakotvená v platnej legislatíve, venuje sa jej odborná i populárna literatúra, médiá a existujú metodiky na jej hodnotenie. Na riadenie stresu a psychosociálnych rizík je už niekoľko rokov zameraná celoeurópska kampaň „Zdravé pracoviská“ (koordinuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci).

 

Aj v tomto prípade je však potrebné uvedomiť si, že najúčinnejší spôsob ako znížiť prípadné riziká, je prevencia a v popredí spoločný záujem zamestnancov a zamestnávateľov, aby všetky pracoviská boli naozaj zdravé a bez stresu.

 

Vypracoval tím TeamPrevent Santé s.r.o.

 

 

O skupine B·A·D

Skupina B·A·G sa spolu s viac ako 3 800 expertmi v Nemecku a Európe stará o 270 000 prevádzok s 4 miliónmi zamestnancov v najrozličnejších oblastiach prevencie. 2015 činil obrat 242,0 miliónov eur. B·A·D GmbH tým so svojimi európskymi dcérskymi spoločnosťami TeamPrevent patrí k najväčším európskym poskytovateľom prevenčných služieb (ochrana pri práci, zdravie, bezpečnosť, personál). Hĺbka služieb siaha od individuálnych projektov až po komplexné opatrenia outsourcingu. Portfólio skupiny sa dopĺňa rozmanitými ponukami v oblasti konzultácií, ďalšieho vzdelávania a certifikácie. Od 2006 patrí B·A·D GmbH k 100 najlepším TOPJOB podnikom spomedzi nemeckých malých a stredných podnikov.